It´s possible to be creative...

Pochádzam z malého mesta. Má všetko, čo má mať. Ukážkovo vybudované námestie, zeleňou prekvitajúce parky, banky, úrady, bohatú štvrť, ktorú tvorí komplex krásnych rodinných domov, obyčajné špinavé paneláky, či nedávno vybudovaný honosný domov dôchodcov. Jedného jarného dňa som sa vybrala do redakcie miestnych novín. Jednak, aby som spravila niečo pre seba a svoju „kariéru“, a tiež preto, aby som nadobudla nejakú prax, čo od nás v škole, samozrejme, vyžadujú. Privítali ma milí ľudia a ja som sa na svoju prácu začala nesmierne tešiť. Keďže obdivujem umenie všemožného druhu, centrálu mojej práce som našla v kultúrnom živote. Snažila som sa poukázať na mladých talentovaných ľudí. Tajne som dúfala, že týmto spôsobom azda vyzdvihnem ich osobnosti niekde vyššie, a tým im zaručím akýsi vzostup. Omyl. Keď sedíte v redakcii, kde v priebehu hodiny trikrát zazvoní telefón, v ktorom sa ozve šesťdesiatpäťročná pani a spýta sa, kedy bude aj jej meno figurovať v danom mesačníku (má totiž jubileum), nepochybne sa na tom zasmejete. No po chvíli hlbšieho uvažovania prídete na to, že tá pani nespravila nič zvláštne. Oznamy týkajúce sa občanov, inzercia, program kina, príhovor primátora, reportáže z kultúrnych podujatí, o ktorých sa dovtedy nevedelo, či publikované sťažnosti pochádzajúce z domova dôchodcov, sú náplňou takýchto magazínov. Nesnažia sa zaujať, nie sú určené pre nás, mladých. Sú tu, aby potešili tých, ktorí sa radujú, že ich dom sa objavil na ilustračnej fotke, prípadne zahliadnu svoje meno na predposlednej strane. Kedysi som sa naučila, že žurnalistika bola vybudovaná na práci lokálnych médií. Ak by som to mala aplikovať na prítomnosť, noviny by čítala najvyššia veková kategória, dokonca ani tá by sa nedozvedela nič podstatné. Je v tom jednoducho akási tradícia. Neustále dodržiavať konvenčnosť a za žiadnu cenu nevybočiť zo zabehnutého streotypu. Nakoniec to aj tak dopadlo, moja snaha skončila v niektorom koši a mne sa žurnalistika na malú chvíľu zhnusila. Vydavatelia sa dodnes sťažujú , že sa mesačník nepredáva. Zabúdajú, že mladšiu generáciu nezaujíma iba to, či technické služby mesta „posolili“ hlavné cesty alebo aj chodníky. Na tom sa však nič nezmení. Môžete ponúknuť interview s Michaelom Jacksonom, ak nie ste primátor mesta, jeho zástupca alebo aspoň neočakávate blížiace sa jubileum, vaše slovo v miestnych novinách nehrá ani najmenšiu rolu...